korózia
Korózia je samovoľné, postupné rozrušenie (poškodzovanie, znehodnocovanie) kovov alebo nekovových organických alebo anorganických materiálov (napr. horniny či plastu) vplyvom chemickej, elektrochemickej či biochemickej reakcie s okolitým prostredím. V užšom zmysle sa korózia týka len kovových materiálov. Najznámejšia forma korózie je hrdzavenie.
Korózia môže prebiehať v atmosfére alebo iných plynoch, vo vode a iných kvapalinách, zeminách a rôznych chemických látkach, ktoré sú s materiálom v styku. Toto rozrušovanie sa môže prejavovať rozlične, od zmeny vzhľadu až po úplný rozpad celistvosti. Výsledkom korózie je úbytok materiálu, čo má za následok zníženie pevnosti danej súčiastky a zhoršenie jej vlastností.
Podľa prítomnosti elektrického prúdu môžeme hovoriť o:
- Chemickej oxidácii
- Elektrochemickej oxidácii
Ak sa na povrchu kovov vytvorí oxidická vrstva, ktorá chráni kov pred ďalšou koróziou, tak nehovoríme o korózii, ale o pasivácii procesu (napr. hliník).
Chemická korózia - ide o oxidáciu kovu, nepôsobí a nevzniká tu elektrický prúd. Jedným z najdôležitejších faktorov, od ktorého závisí, či vzniknutá vrstva má ochranný charakter, je pomer VMV / VA < 1 kde VMV je molekulárny objem ochrannej zlúčeniny a VA aformárny objem korodujúcej zlúčeniny.