TEPELNÝ ODPOR

Tepelný odpor je fyzikálna vlastnosť materiálu, ktorá opisuje jeho schopnosť brániť prechodu tepla. Je to opak tepelného vedenia. Tepelný odpor závisí na materiáli, hrúbke a ploche, cez ktorú teplotný tok prechádza.

Definícia tepelného odporu je rozdiel teplot medzi dvomi bodmi delený tepelným tokom medzi týmito bodmi. Jednotkou tepelného odporu je watt na kelvin (W/K). Vyšší tepelný odpor znamená, že materiál je lepšie izolačný a má nižšiu schopnosť prenikať teplom.

Tepelný odpor je dôležitým faktorom pri návrhu izolácie a vykurovacích systémov. Materiály s vysokým tepelným odporom sú vhodné na izoláciu a minimalizáciu straty tepla, ako napríklad priedušné izolačné materiály, pena alebo sklenené vlákna. Naopak, materiály s nízkym tepelným odporom, ako kovy, majú vyššiu schopnosť vedenia tepla.

Pri výpočtoch a návrhoch tepelnej prevodnosti a izolácie sa tepelný odpor berie do úvahy ako dôležitý parameter. V praxi sa tepelný odpor skúma pomocou experimentálnych meraní alebo sa počíta pomocou teoretických modelov a vzorcov, ktoré zohľadňujú vlastnosti materiálu, hrúbku a geometriu prechodu tepla.