uhľovodík

Uhľovodík je organická zlúčenina zložená len z uhlíka a vodíka.

Rozdelenie

Tradične sa uhľovodíky delia do skupín podľa druhu väzieb medzi atómami alebo podľa toho, či ich základný uhlíkový reťazec je otvorený (acyklické) alebo uzavretý (cyklické).

Podľa druhu väzieb

• alifatické (neobsahujú benzénové jadro)
  • nasýtené: alkány, cykloalkány,
  • nenasýtené s dvojitými väzbami: alkény, cykloalkény, diény a polyény,
  • nenasýtené s trojitými väzbami: alkíny, cykloalkíny,
• aromatické (arény) (obsahujú aspoň jedno benzénové jadro).

Cyklické alifatické uhľovodíky sa nazývajú alicyklické (cykloalifatické).

Najjednoduchším uhľovodíkom je metán, uhľovodík s jedným atómom uhlíka a štyrmi atómami vodíka: CH₄. Etán je uhľovodík (presnejšie alkán) pozostávajúci z dvoch atómov uhlíka spojených jednoduchou väzbou, každý s tromi atómami vodíka: C₂H₆. Propán má tri uhlíkové atómy (C₃H₈) a bután štyri (C₄H₁₀). Ďalej nasleduje pentán (5), hexán (6), heptán (7), oktán (8), nonán (9), dekán (10), undekán (11) a dodekán (12). Tento homologický rad ďalej pokračuje a líši sa o homologický prírastok CH₂, obecný vzorec alkánov je teda C_nH_2n+2.

Uhľovodíky a deriváty

Existujú tri druhy názvoslovia uhľovodíkov: triviálne, čo je najstarší a súvisí s miestom výskytu alebo s vlastnosťami, funkčné skupinové (radikálovo funkčné), ktoré sa skladá z uhľovodíkového zvyšku a názvu funkčnej skupiny, a systematické, definované organizáciou IUPAC.

Chemický názov uhľovodíkov sa môže skladať z predpôn, kmeňa označujúceho počet uhlíkov a koncovky. Predpony môžu byť číslovkové (di, tri, tetra, …) alebo názvoslovné (cyklo- pre uzavretý reťazec, izo- a neo- pre rozvetvený reťazec, alkyl- pre naviazané uhľovodíkové zvyšky). Pestrejší súbor predpôn obsahujú deriváty uhľovodíkov pre označenie funkčných skupín. Slovný základ označujúci počet uhlíkov je buď triviálny (meth-, eth-) alebo vychádza z číslovky. Koncovka vyjadruje chemickú väzbu (-án, -én, -dién, -ín) alebo uhľovodíkový zvyšok (-yl). Pri derivátoch uhľovodíkov sa vyskytujú ďalšie koncovky pre funkčné skupiny.

Pri tvorbe názvu uhľovodíkov je najskôr nutné nájsť najdlhší uhlíkový reťazec s čo najväčším počtom násobných väzieb. Potom je atóm uhlíka očíslovaný tak, aby vznikli čo najmenšie čísla.

Dvojitá väzba má prednosť pred väzbou trojitou a pred uhľovodíkovým zvyškom. Predpony uhľovodíkových zvyškov s číslom ich pozície sa riadia podľa ich názvu v abecednom poradí. Podobne sú radené i koncovky označujúce typ väzby. Pre rozvetvené uhľovodíky obsahujúce na konci reťazca skupinu (CH₃)₂CH- je možné použiť predponu izo-, pre skupinu (CH₃)₃C- predponu neo-.